Zdravie muška jenom zlatá…..
U niekoho samozrejmosť u iného nedosiahnuteľný cieľ. Zdravie je ako muška, ktorá sedí na pleci a my ju nevnímame. Neuvedomujeme si, že kedykoľvek môže rozprestrieť krídla a vzlietnuť. Nestaráme sa o ňu, keď ju máme nablízku, ale panikárime, keď sa nám stráca v diaľke. Zdravie je nekonečno v nás, kvetinka, o ktorú sa treba denne starať, motýľ s krehkými krídlami, ale aj silný neporaziteľný orol. Dôležité je dopriať zdraviu slnečné lúče, zalievať pramenitou vodou, nechať v pokoji rásť v nás i v harmónii so všetkým okolo. Je to to najcennejšie, čo máme. ….
A môže prísť deň, keď muška odletí. Nedá znamenie. Na pleci jej viac už niet. Nikto sa o ňu nestaral. Zabudlo sa na ňu. Velebila si tam hodnú chvíľu, nedala o sebe vedieť iba si tam tak sedela a pozerala nám priamo do tváre. A potom….Vysilená, zúbožená, vyhladovaná jedného dňa odletí a zdravie v nej s ňou.
Posadíme sa na schody, tvár vezmeme do dlaní a slzy sa nám kotúľajú po líci. Čo robiť v túto chvľu? Sedieť, plakať a čakať, že sa muška vráti? Nie!!! Treba vstať, utrieť slzy a začať mušku vábiť späť. A ona sa vráti. Kto dnes môže povedať, že je zdravý? Podľa mňa ten, u ktorého sú váhy misky života v rovnováhe. Na jedom konci sedí telo psychické a na tom druhom telo fyzické. V tom vidím tajomsto zázraku, ktorému hovorím zdravie. Rovnováha tela a ducha.
Bzzz bzzz bzzz…
Je v nás i mimo nás. Úžasná je prevencia, aby muška neodletela a naveky zakotvila na našom ramene, ale život je raz taký. Pohráva sa s nami a my s ním. Na nič nás nepripraví. Alebo áno?
Porozprávam príbeh o dvoch rybároch…
Sedia dvaja rybári na brehoch svojich rybníkov.
Jeden je zdatný, fyzicky dokonalý pán, ale bez štipky pokoja, nehy, lásky, dobroty. Na druhom brehu sedí rybár naplnený láskou, nehou , pokorou, ale fyzický slabý , chorľavý. Kto je vo svojom živote šťastnjší, spokojnejší, zdravší? Kto bude žiť dlhšie? Kto nachytá viac rýb? Rozmýšľala som nad tými dvoma rybármi a prišla som na to, že obaja skôr, či neskôr ostanú hladní. Len symbióza krásy psychickej a nehy fyzickej dokáže rýbarov nasýtiť. Fyzicky zdatný rybár bude loviť od svitu do mrku. Nachytá toľko rýb, že sa kolegovi ani sníva. Ale bez lásky, bez súcitu vychytá všetky ryby zo svojho rybníka, bez lásky, súcitu ich háďže na zem a nepozerá na to, že môže prísť deň, keď vychytá všetky ryby a rybník ostane prázdny. Druhý rybár je láskavý, súcitný, váži si každú rybku, ktorá pláva v rybníku, ale svojou chorľavosťou, slabotou nedokáže vytiahnuť ani jednu. V rybníku má tisíce rýb, ale nasýtiť ho nedokážu. A skôr, či neskôr príde deň, keď obaja zahynú od hladu.
