Ani nie tak dávno sme nazvali chlieb Božím darom. Či sa aj v dnešnej dobe dá nazvať darom je otázne. Štruktúra jeho ingrediencií sa výrazne zmenila. Pšenica už nie je tým, čo bývala pred niekoľkými desiatkami rokov. Poľnohospodári ju začali krížiť, s cieľom dosiahnuť zvýšenie úrody. Súčasná pšenica obsahuje rozličné antivýživné látky a glutén s biochemicky odlišnými, telu neprospešnými látkami.
Pšenica naša každodennná sa mení na pšeničného strašiaka. Sme v pomykove, keď usporadúvame detskú párty, či to nepokazíme tým, že upečieme koláč z bielej múky a polovica detí ho kvôli intolerancii lepku nebude môcť ani ochutnať. Strašiak, ktorý nás straší častejšie a častejšie. Pšeničný strašiak má aj meno. Nazvali sme ho Celiakia.
Čo to je tá celiakia?
Nebudem veľa mudrovať, veď to všetko sa dá vyčítať na internete. Priblížim ju trochu inak, z ľudskejšej, zrozumiteľnejšej stránky. Jednoducho ako človek – lekár, ktorý sa s ňou „pasuje“ dennodenne.
Celiakia je trvalá neznášanlivosť imunitného systému voči lepkovej bielkovine gluténu, nachádzajúcej sa v obilninách. Za najškodlivejšiu bielkovinu pri vzniku celiakie sa považuje gliadin. Pravidelným užívaním potravín obsahujúcich lepok, dochádza k atrofii /zmenšeniu/ klkov tenkého čreva, ktoré nie je schopné lepok spracovať. Dochádza k tráviacim ťažkostiam, únave, anémii, poruchám menštruačného cyklu, kožným problémom. Cítime, že niečo nie je v poriadku.
Mňa by nikdy nepadlo, že sa v tridsaťšestke stanem celiatikom. Bez akýchkoľvek črevných ťažkostí, bez výraznejšej únavy, bez toho, aby sa moje myšlienky uberali pri určení diagnózy týmto smerom. Diagnostikovali mi ju. Jediná patológia, ktorá ma trápila bola anémia. Je pravdou, že tú som mala celý život, ale tým, že nebola až taká výrazná som jej nepripisovala väčší význam. Spájala som ju hlavne s menštruáciou a nevhodnou stravou. Anémia sa počas rokov aj s pribúdajúcim stresom prehlbovala. Navštívila som hematológa, následne gastroenterológa a po niekoľkých vyšetreniach som si na pleciach niesla môjho pšeničného strašiaka. Preplakala som tri dni. Čo budem jesť? Ako budem žiť? Tieto myšlienky ma prenasledovali pár dní. Nevedela som si predstaviť život bez čerstvo upečeného chleba, bez keksíkov a koláčikov. Mala som pocit, že sa mi rúca svet, aj keď som si uvedomovala, že to určite nie je to najhoršie, čo sa mi mohlo v živote stať. Postupne som zistila, že to nie je také čierne ako to vyzerá. Nie je to vlastne ani čierno biele. Farebnosť som našla v raw koláčoch, v ovocí, steakoch. Ale hlavne v nepreplnenom bruchu.
Diagnostika celiakie je jednoduchá.
Realizuje sa odber krvi na vyšetrenie endomyziálnych protilátok, anti-transglutaminázy triedy IgA, antigliadinových protilátok a v poslednom období sa zavádza aj vyšetrenie deamidovaných antigliadínov. Ďalším nevyhnutným o dosť nepríjemnejším vyšetrením je gastrofibroskopia. Je to vyšetrenie, pri ktorom sa zavedie sonda do žalúdka a tenkého čreva a následne sa odoberie vzorka z tkaniva tenkého čreva na histologické vyšetrenie. To je nevyhnutné na zistenie správnej diagnózy a v neposlednom rade preto, že ak sa celiakia diagnostikuje, len na základe pozitívneho výsledku histologického vyšetrenia je možné predpisovať dietetické potraviny. Skúsený lekár už počas vyšetrenia vie povedať, či celiakiu máte alebo nie. Niekoľko dní si trháte vlasy, obhrýzate nechty a čakáte na správu, ktorá ovplyvní celý váš nasledujúci život. Pri negatívnom výsledku sa potešíte, no stále neviete pochopiť ako je možné, že celiakiu nemáte a tráviace ťažkosti pretrvávajú.
Bude to asi tým, že celiakia sa delí na:
1. klinickú – pri ktorej má pacient klinické príznaky, pozitívne autoprotilátky, histologicky potvrdené zmeny na sliznici tenkého čreva.
2. silentnú – nemá klinické príznaky, pričom histologický nález je podobný ako pri klinickej forme, sú prítomné pozitívne protilátky.
3. potenciálnu – nemá klinické príznaky, ale má ochorenie, ktoré môže byť asociované s celiakiou, alebo niekto z príbuzných má celiakiu. Pozitívne protilátky, histologický nález je normálny, až na zvýšený počet intraepiteliálnych lymfocytov.
4. latentnú – má klinické príznaky, prítomné sú pozitívne autoprotilátky v krvi, histologicky prítomné zvýšené nahromadenie intraepiteliálnych lymfocytov.
A liečba?
Klasický liek vo forme tabliet na celiakiu ešte nevymysleli. Jediným liekom je celoživotné vylúčenie lepku z potravy. Jesť sa dá všetko, čo neobsahuje lepok. Z bežných potravín boli pre mňa jedinou záhadou ovsené vločky. Možem ich jesť či nie? Prečítala som články o ovsených vločkách, kde sa názory diametrálne líšili. Nakoniec som dospela k záveru, že jesť iba tie s označením bezlepkové. Kdekoľvek na nete sa dá nájsť množstvo odkazov, čo je pre celiatika vhodné a čo nie. V potravinách sa už bežne stretnete s preškrtnutým klasom. Pozor si treba dávať aj na alkohol. Vedeli ste napríklad, že pivo alebo saké obsahuje lepok? Víno, šampanské, slivovica, hruškovica, čerešňovica, no jednoducho každá -ica lepok neobsahuje. Správnou stravou sa minimalizuje výskyt ochorení, ktoré sa môžu objaviť, pri dlhodobej záťaži čreva lepkom. Asi najzávažnejším je nádorové ochorenie črevný lymfóm. Nevhodnou stravou môže dochádzať taktiež ku chudnutiu, svalovým kŕčom, poruchám plodnosti, slabosti, kožným problémom.
Nezúfajme.
Poutierajme si slzy, vyčarme úsmev na tvári a myslime na to, že všetko zlé je na niečo dobré. V reštaurácii si už síce nedáme bryndzové halušky, no budeme si pochutnávať na steakoch a grilovanej zelenine, v cukrárni si dáme zdravé raw koláčiky a na výlet do prírody si zoberieme jabĺčko. Čo viac si človek môže želať?
Teraz ste nahliadli do duše celiatičky. S akými problémami sa pasuje, čo ju na celiakii teší a čoho sa bojí. V mysli je zdravie ukryté, preto očistime svoju myseľ od lepku, chorôb a užívajme si všetko krásne, čo nám život ponúka s lepkom, či bez neho. Naslúchajme svojmu telu, hýčkajme ho, rozprávajme sa s ním a skôr či neskôr sa nám odvďačí. Nech nás ten lepkový strašiak už toľko nestraší.
